Demons inside us

By Nicolette Lear - decembra 10, 2015

Žiaden človek nežije sám. Ani ten, ktorý si to myslí. Každý z nás ma v sebe niečo alebo niekoho. Je to aký si démon, ktorý nás zožiera.  Niekoho len pri výčitkách svedomia, v stresových situáciach, ale niekoho neustále.

Na tomto svete existujú ľudia, ktorí trpia aj keď my  ostatní si myslíme, že sú šťastní. Možno si povieme, že nemajú prečo trpieť.  Ale nikto z nás nevie, čo v skutočnosti tieto osoby prežívajú.

Často to nevedia ani oni sami. Pretože sa už tak ohradili pred smútkom a bolesťou, že si nepamätajú daný okamih.


Možno ste sa stretli aj vy s  takýmito ľuďmi a hneď ste ich začali súdiť. Ale ten človek často krát nemôže za to, ako sa cíti, tak  ako  nemôžeme  za to, že  niekoho  milujeme alebo nemilujeme.
Môžu ho trápiť rodinné problémy, šikana či situácia s ktorou sa nevie vysporiadať. Pri takýchto ľuďoch treba stáť a neopúšťať ich, pretože ich smútok sa bude  zväčšovať. Bude sa cítiť ako by stál na skalnom útese a videl hlbokú tmavú priepasť ničoho.

Nebojte sa pomôcť takýmto ľuďom. Poznám množstvo takýchto osôb, ktoré v minulosti trpeli depresiami, dokonca množstvo z  nich si aj ubližovalo. Či už to bolo sebapoškodzovanie,  užívanie silných liekov a zapíjanie alkoholom, alebo ten najhorší prípad - tí čo to vzdali a skoncovali so svojím životom. Všetci to boli  mladí ľudia, ktorí boli moji rovesníci.   Povedali by ste si, že im závidíte ich dokonalý život, však mali  predsa všetko, že to bolo len  z ich rozmaznanosti, ale nikto z nás nevie, čo prežívali.


Vaša pomoc možno bude zbytočná a odmietaná, ale možno dokážete zachrániť človeka, ktorého títo démoni ničia. Znejú mu v hlave a vravia mu aký je neschopný, nepotrebný, škaredý, tučný a množstvo ďalších výčitiek.

Ak medzi  čitateľmi sa nájdu ľudia, ktorí týmto problémom trpia, prosím nevzdávajte sa.  Neubližujte si, aj keď si myslíte, že je to lepšie. Myslíte na svoju rodinu  či priateľov, ktorí trpia spolu s vami. Viem, že je to ťažké, ale skúste nájsť vo vašom živote len malé svetielko, ktoré bude pre vás  znamenať nádej.  Hlavne sa nebojte zdôveriť ľuďom - najbližším pre vás.  Určite vás vypočujú a pokúsia  sa vám pomôcť.  Samozrejme môže nastať aj situácia, kedy vás vaši kamaráti  doslova vysmejú, ale vtedy zistíte, že to neboli kamaráti, len  nepodstatní ľudia vo vašom živote a nájdete si nových a lepších a hlavne skutočných priateľov.   A ešte   vás  prosím NEBERTE DROGY, s nimi to bude ešte horšie. Vaše stavy sa len prehĺbia a budete sa cítiť ešte mizernejšie .


A také menšie rady pre vás.

1. Skúste si  vyplniť čas naplno
2.Dajte si určité ciele a snažte sa ich všetky dosiahnuť- ak sa to nepodarí nevadí,  stanovte si nový cieľ
3.Začnite cvičiť.  Tak ako  sebapoškodzovanie uvoľňuje hormóny šťastia, rovnako aj  cvičenie.
4. Dodržiavajte  tých 8 hodín spánku. Nedostatok alebo priveľa spánku, môže depresiu prehĺbiť.
5. Pitie  bylinkových čajíkov.  Často krát  ich nájdete  v čajovniach.   Na povzbudenie mysle, alebo si jednoducho nechajte poradiť, ktorý čaj vás naladí najlepšie. :)

Určite to neberte  ako  odborne rady. Ale ak vyplníte čas, nebudete mať  čas myslieť na tie zlé veci.

Samozrejme  treba  trošku vedieť rozlíšiť človeka, ktorý trpí depresiami a  človeka, ktorý chce na seba len upútať pozornosť. Aha pozrite na mňa režem sa, mam jazvy, chcel som sa zabiť. Toto je  aj pre mňa maximálna úbohosť. Týmto ľuďom by som najradšej dala facku nech sa preberú a idú sa liečiť na iný druh psychickej poruchy.

 Ľudia s depresiou sa týmito svojimi stavmi, jazvami a smútkom nechvália.  Hanbia sa za  to kým sú a čím sa stali. Majú svoj vlastný svet, do ktorého nechcú skoro nikoho vpustiť.

V prvom rade, by som vám chcela poďakovať ak si prečítate  tento článok a  dá vám niečo do budúcnosti. Ak má niekto takéto problémy a chcel by sa porozprávať, som k dispozícií pre týchto ľudí.  Ten kto je z Košíc aj osobne. Napriek tomu, že nie som psychológ  a ani nebudem, tak rada aspoň skúsim pomôcť.



Nakoniec by som vám chcela ukázať  ako sa človek, ktorý trpí depresiou  cíti.  Snaží  sa to vystihnúť americký spevák Boy Epic vo svojich dvoch piesňach, ku ktorým má úžasné klipy popisujúce tento stav. Samozrejme aj text  sa zhoduje  s klipom.









  • Share:

You Might Also Like

5 comments

  1. S tým čo si napísala v tomto článku musím súhlasiť,ale s jednou vecou nie a to čo si napísala že keď sa niekto reže,chce sa zabiť atd že je to úbohosť.Ja si to nemyslím,lebo napr.keď sa niekto chce zabiť,tak určite ma na to nejaký dôvod,určite ma nejaké psychické problémi,to je čisto môj názor,ale inak tvoj článok je veľmi pekný :) Good luck :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Neodcudzujem tých ľudí odcudzujem tých čo sa tým chvália aby získali pozornosť ľudí. Mala som sa možnosť stretnúť aj S ľuďmi ktorý majú potrebu byť čo najviac stredobodom pozornosti A tak urobia preto hocičo..

      Odstrániť
  2. páčia sa mi hlavne tvoje rady! :) cvičenie pomáha naozaj, tiež ma veľmi začalo baviť blogovanie! niekedy pomôže aj obyčajná prechádzka a ak má niekto psíka, tak jeho radosť z tej prechádzky sa prenesie snáď na každého :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ani sa nečudujem, že v tomto svete je toľko zadepkovaných ľudí v tomto nekľudnom stresujúcom svete. Nevieme čo skôr všade sa ponáhľame neviem čo skôr to je hrozné :-/ do dopresie človek môže spadnúť veľmi ľahko preto by si človek mal uvedomiť a naučiť jednu vec RELAXÁCIA! či už pri hudbe, filme, alebo kto chce si naozaj zrelaxovat tak pri relaxačných omaľovankách róznych relaxačných cvičení a hlavne rpi meditácii. človek ktorý trpí depresou mal by vyhľadať odbornú pomoc, ktorá by mu pomohla, :) dobrý článok !

    https://clodyteenmummy.wordpress.com/

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ubližovanie si nie je úbohosť. Sebapoškodzovanie ide ruka v ruke s depresiami a komplexami a sebanenávisťou. A tí čo sa tým chvália tiež nie sú úbohí, lebo len inak nevedia získať pomoc. Nepoznajú iný spôsob ako by niekomu zúfalo povedali : Pomôž mi. Aj ja som osoba, ktorá sa snaží byť niekedy stredobodom pozornosti, aj keď niekedy nechtiac. Ale to, že sa nehanbím sedieť s vytiahnutými rukávmi nie je o tom, že sa tým chválim. Je to o tom, že aj ja keď niekoho s jazvami vidím, poviem si : Je silný/-á a je ešte medzi nami

    OdpovedaťOdstrániť