Môžem povedať, že v tomto roku sa v mojom živote uzatvorilo hneď niekoľko kapitol.  Za niektoré som šťastná viac a za niektoré menej.  Posledný krát som oslavovala svojich - násť rokov. Je to doslova desivé, pretože 20-tka je vek, kedy by mal človek zahodiť svoju pubertu, detinskosť, byť zodpovedný a stále viac sa usilovať dosiahnuť pre seba čo najlepšiu budúcnosť.  No ja sa tak vôbec necítim. Mám svoje sny, predstavy a už vôbec neviem ako sa zbaviť svojej popletenosti, ktorá je už  teraz častokrát ťažko akceptovateľná.  Ukončila som strednú školu, za čo som vďačná, pretože to miesto mi vôbec neprirástlo k srdcu.  Medzi niektorými priateľmi vzťahy ochladli, čo mi je veľmi ľúto, ale medzi inými sa posilnili. Tento rok som si postupne uvedomila, že človek sa nesmie nechávať ovplyvňovať a aj napriek prekážkam či jednej prehre sa netreba nikdy vzdávať a bojovať ďalej či sa to týka prianí, snov alebo vlastného názoru. Možno som bola častokrát na smiech, možno pre niekoho trápna. Ale tento rok som dosiahla to, čo množstvo z okolia, ktoré sa mi smialo ešte dlho nedokáže. 

Pomaly sa mi začali plniť sny. Moja záľuba sa mi začína meniť na  prícu aj keď nie zatiaľ na plný úväzok.  Mala som možnosť fotiť svadby či svadobné fotografie. Ďalšia  príležitosť bola fotenie pre hokejový klub, za čo neskutočne ďakujem mojej  bývalej spolužiačke Veronike.  V budúcnosti by som mala fotiť ďalšie akcie, ktoré ma nútia zlepšovať sa. Vďaka týmto veciam a mojej snahe som si mohla užiť Prahu tak, akoby som si nikdy neužila a zároveň si  v najbližších mesiacoch plánujem kúpiť osvetlenie.

Po dlhých rokoch som opäť založila blog,  ktorý mám rada. Milujem, keď  vás , mojich čitateľov, baví čítať moje články a vidím pozitívnu spätnú väzbu.  Tento blog, s ktorým by som časom chcela dosiahnuť niečo viac, je tak isto mojím snom. Nehovorím o  spolupráci, aby som dostávala darčeky. Jedného dňa by som sa chcela aj ja podujať na organizovaní módnej prehliadky ako blogerka Linda Adamčíkova - lapkinn.com, ktorá je pre mňa veľký vzor, čo sa týka blogovania. Možno časom sa mi podarí navrhovať vlastné oblečenie a cestovať . 

Tak isto som začala navštevovať  vysokú školu.  Vysokú školu, na ktorej som ani nechcela byť. V prvý deň som nemala žiadne očakávania.   Bála som sa, že to vzdám rýchlejšie ako začnem. Strachovala som sa aj preto či vôbec budem mať takých spolužiakov, ktorí ma podržia a nebudú ma zhadzovať. Verím, že sa to nezmení, ale teraz môžem povedať, že som natrafila na spolužiakov, ktorých mi môžete len závidieť.  Sú síce šialení a radi si robia srandu z ľudí,pričom je to typ srandy, ktorý sa vás nedotkne, ale nasmejete sa na tom, ale ešte radšej si ju robia zo seba. No to čo sa mi na nich páči je ich úprimnosť a to, že si zároveň dokážeme pomôcť  a podržať sa. 

Najlepšou kapitolou môjho života, ktorá nie je len v roku 2015 je môj priateľ. Oslávila som prvé výročie s najúžasnejším chlapcom, ktorého som hľadala veľmi dlho a pri tom som ho mala priamo pred očami.  Za tento rok sme zažili neskutočné množstvo spomienok, výletov,  zábavných situácií, pozretých filmov či našich hlášok, ktoré často nedávali žiaden zmysel. Do toho patrili aj naše sviatky, spoločne strávené večery , taktiež náš prvý Valentín či spolu strávená dovolenka.  V prvý deň, niekoľko minút po polnoci sme si vypustili lampión šťastia a sním sme vypustili do nebies aj naše spoločné želanie.  Bola to opäť krásny  moment , ktorý sa zapísal hneď na prvý list. 

Je zvláštne ako mi pred očami behá veľké množstvo spomienok, ktoré vo mne vyvolávajú nostalgiu a súčasne sa cítim akoby som to prežila včera.  Je veľmi ťažké  vám zhrnúť  do niekoľkých riadkov to, čo trvalo neskutočne dlho, ale zároveň neskutočné krátko. Teraz vám s úsmevom na tvári píšem tento článok, ktorý sa pomaly končí a teším sa na to ako strávim ďalšie dni z roku 2016, ktorý som začala so skvelými ľuďmi. Som  naplnená odhodlaním  a pozitívnou energiou  na  366 stranový román, ktorý sa začal písať 1.1.2016, keď odbila polnoc.  Bude aj toto obdobie pre mňa takým dobrým alebo ešte lepším?  Verím, že áno. 

Prajem vám všetkým šťastný nový rok, veľa úspechov a splnených snov. :) 

Často to nevedia ani oni sami. Pretože sa už tak ohradili pred smútkom a bolesťou, že si nepamätajú daný okamih.


Možno ste sa stretli aj vy s  takýmito ľuďmi a hneď ste ich začali súdiť. Ale ten človek často krát nemôže za to, ako sa cíti, tak  ako  nemôžeme  za to, že  niekoho  milujeme alebo nemilujeme.
Môžu ho trápiť rodinné problémy, šikana či situácia s ktorou sa nevie vysporiadať. Pri takýchto ľuďoch treba stáť a neopúšťať ich, pretože ich smútok sa bude  zväčšovať. Bude sa cítiť ako by stál na skalnom útese a videl hlbokú tmavú priepasť ničoho.

Nebojte sa pomôcť takýmto ľuďom. Poznám množstvo takýchto osôb, ktoré v minulosti trpeli depresiami, dokonca množstvo z  nich si aj ubližovalo. Či už to bolo sebapoškodzovanie,  užívanie silných liekov a zapíjanie alkoholom, alebo ten najhorší prípad - tí čo to vzdali a skoncovali so svojím životom. Všetci to boli  mladí ľudia, ktorí boli moji rovesníci.   Povedali by ste si, že im závidíte ich dokonalý život, však mali  predsa všetko, že to bolo len  z ich rozmaznanosti, ale nikto z nás nevie, čo prežívali.


Vaša pomoc možno bude zbytočná a odmietaná, ale možno dokážete zachrániť človeka, ktorého títo démoni ničia. Znejú mu v hlave a vravia mu aký je neschopný, nepotrebný, škaredý, tučný a množstvo ďalších výčitiek.

Ak medzi  čitateľmi sa nájdu ľudia, ktorí týmto problémom trpia, prosím nevzdávajte sa.  Neubližujte si, aj keď si myslíte, že je to lepšie. Myslíte na svoju rodinu  či priateľov, ktorí trpia spolu s vami. Viem, že je to ťažké, ale skúste nájsť vo vašom živote len malé svetielko, ktoré bude pre vás  znamenať nádej.  Hlavne sa nebojte zdôveriť ľuďom - najbližším pre vás.  Určite vás vypočujú a pokúsia  sa vám pomôcť.  Samozrejme môže nastať aj situácia, kedy vás vaši kamaráti  doslova vysmejú, ale vtedy zistíte, že to neboli kamaráti, len  nepodstatní ľudia vo vašom živote a nájdete si nových a lepších a hlavne skutočných priateľov.   A ešte   vás  prosím NEBERTE DROGY, s nimi to bude ešte horšie. Vaše stavy sa len prehĺbia a budete sa cítiť ešte mizernejšie .


A také menšie rady pre vás.

1. Skúste si  vyplniť čas naplno
2.Dajte si určité ciele a snažte sa ich všetky dosiahnuť- ak sa to nepodarí nevadí,  stanovte si nový cieľ
3.Začnite cvičiť.  Tak ako  sebapoškodzovanie uvoľňuje hormóny šťastia, rovnako aj  cvičenie.
4. Dodržiavajte  tých 8 hodín spánku. Nedostatok alebo priveľa spánku, môže depresiu prehĺbiť.
5. Pitie  bylinkových čajíkov.  Často krát  ich nájdete  v čajovniach.   Na povzbudenie mysle, alebo si jednoducho nechajte poradiť, ktorý čaj vás naladí najlepšie. :)

Určite to neberte  ako  odborne rady. Ale ak vyplníte čas, nebudete mať  čas myslieť na tie zlé veci.

Samozrejme  treba  trošku vedieť rozlíšiť človeka, ktorý trpí depresiami a  človeka, ktorý chce na seba len upútať pozornosť. Aha pozrite na mňa režem sa, mam jazvy, chcel som sa zabiť. Toto je  aj pre mňa maximálna úbohosť. Týmto ľuďom by som najradšej dala facku nech sa preberú a idú sa liečiť na iný druh psychickej poruchy.

 Ľudia s depresiou sa týmito svojimi stavmi, jazvami a smútkom nechvália.  Hanbia sa za  to kým sú a čím sa stali. Majú svoj vlastný svet, do ktorého nechcú skoro nikoho vpustiť.

V prvom rade, by som vám chcela poďakovať ak si prečítate  tento článok a  dá vám niečo do budúcnosti. Ak má niekto takéto problémy a chcel by sa porozprávať, som k dispozícií pre týchto ľudí.  Ten kto je z Košíc aj osobne. Napriek tomu, že nie som psychológ  a ani nebudem, tak rada aspoň skúsim pomôcť.


Nakoniec by som vám chcela ukázať  ako sa človek, ktorý trpí depresiou  cíti.  Snaží  sa to vystihnúť americký spevák Boy Epic vo svojich dvoch piesňach, ku ktorým má úžasné klipy popisujúce tento stav. Samozrejme aj text  sa zhoduje  s klipom.