Pôvodne moje dnešné slová mali byť o ľuďoch, ktorých zhltli sociálne siete, ale moje pocity sa vyvinuli úplne iným smerom. Ťažko sa na túto situáciu hľadajú slová. Mohla by som hovoriť o hneve, smútku a sklamaní zároveň.
Občas sa asi musí stať, že ľudia si nevyberú tú správnu cestu.Zvolia si chodníček plný zúfalstva, tieňov a depresie. Predsa len nikto z nás nie je neomylný. Ale ak sa stráca celá osobnosť, odchádza hrdosť a sebaúcta, ktorú v sebe človek mal...
Vidím ako vyhasína. Mňa samú takéto pocity privádzajú do zármutku, pretože mi tá osoba je blízka a nie tak dávno mi bola oporou.
Vravíme jej to. Nie len ja, ale aj ďalší. No, naše slová sa k nej ani nedostanú a sú odfúknuté ako lístie počas víchrice. Mohla by som to prirovnať ku kŕdľu, ktorý ju ženie, aspoň sa snaží, ale taktiež potrebujeme vzlietnuť ďalej a neostávať na strome napadnutým parazitmi. Ona sa rozhodla ostať na drevine, ktorá hynie a ona zahynie spolu s ňou, pretože sa nebude mať kam schovať. Už nebude mať nikoho a nič, čo ju bude ďalej chrániť a povzbudzovať.
Počas pochmúrnych chladných nocí ostáva stále stáť na tom jednom strome so svojim ja a niekým. A kto je ten niekto? Osud? Náhoda? Nie... Jej nesprávna voľba. Nevidí to. Ona vidí kvitnúci čerešňový strom, ktorého kvety lietajú všade okolo a orla, ktorý je v skutočnosti len červík, ktorý sa tiež hostí na zhnitom ovocí a suchých listoch, ktoré tam ostali.
Keď zalezie do hniezda čo robí? Ani nepozerá na žiarivé nebo, ani na kúzelný mesiac. Plače so sklonenou hlavou a zožiera sa. Jej minulosť ju stále dobieha a jej chyby minulé či súčasné ju tlčú. Všetci odlietame a jej ostala len bolesť a strach.
Postupne padáš a strácaš to, čo ti je drahé. Možno to teraz nevidíš, ale vo mne stále je ten plamienok nádeje, že sa k nám vrátiš späť. A však milá "Atlantis", keď spadneš a nevzlietneš, už sa nebudeš môcť vrátiť... Zváž slová červíka, ktorý sa tvári ako zdatný a silný orol a zároveň aj tie svoje ako nám ublížili. Ubližuješ zároveň sama sebe. Nechceme koniec. Ale...
Milá "Atlantis" my ťa zachrániť nemôžeme.
1 comments
krásne, intímne slová :) hoci nemôžem tušiť, o čom v skutočnosti píšeš, predsa len mám pocit, že sa v mojom živote nachádza niekto, na koho by sa tento článok dal aplikovať... pekné a držím palce, nech to nie je koniec ;)
OdpovedaťOdstrániťSabi z blogu Beautiful savage