Dnes začnem možno filozoficky. Nechcem, aby moje blogovanie bolo len o outfitoch. Občas by som vám rada vyrozprávala aj to, čo práve cítim. 

Každý človek vo svojom živote stál na križovatke dvoch ciest a bolo len na ňom či si zvolil ten správny smer. Pred nedávnom som sa stretla s človekom, ktorý stojí na svojej vlastnej križovatke. Tvrdil, že len jeden smer je ten správny a len ten mu umožňuje žiť svoj život naplno. Uvedomila som si, že v dnešnej dobe človek dokáže len tak, mihnutím oka rozbiť citové puto, ktoré si budoval niekoľko rokov. Vie sa zbaviť niekoho len preto, lebo na neho nemá čas a daná bytosť je mu len na obtiaž. 

Výhovorka 21. storočia - "čas je vzácny" ma zaskočila. Čas je len relatívny pojem. V dnešnej dobe sa každý niekde ponáhľa. Ľudia prosím, zastavte sa na malý okamih a poobzerajte sa okolo seba.  Tie zážitky, ktoré si môžete vytvoriť za tú krátku dobu môžu byť pre vás jedného dňa dôležité. Tým vám chcem povedať, že čas vôbec  nie je podstatný, dôležitý je daný okamih. Čas, ktorý môžete prežiť s tými čo milujete, s tými, čo vyplnili váš život spomienkami, na ktoré nezabudnete. Tento druh času je vzácny. 

Myslím, že nie je správne 

  zabudnúť na priateľa, ktorý vám vyčaril každý deň úsmev na tvári, napriek tomu, že do vášho života vstúpil niekto nový. Áno, s týmto kamarátom nemôžete ísť do každej reštaurácie. Možno ani do kina či na celodenný výlet do aquaparku. No, je to priateľ, s ktorým ste niekoľko rokov zdieľali svoj domov a on vás čakal deň čo deň, kým sa vrátite z práce. Bol vám oporou, keď ste bol sám. Donútil vás ísť von napriek tomu, že ste mali zlý deň. Občas vás len tak zavolal, aby ste mu hodili loptičku a hrali sa sním. 

Takto to v živote podľa mňa fungovať nemôže. Nemôže existovať len vpravo a vľavo. Napriek tomu, že kompas má len štyri základné svetové strany,  nemôžeme popierať existenciu tých svetových strán, ktoré sa nachádzajú medzi nimi. Niekedy sa netreba unáhliť, ale je potrebné aj porozmýšľať nad následkami svojich činov, kým nie je neskoro... Teraz si možno hovorí, že to bol správny krok, ale podľa môjho názoru nastane obdobie, kedy začne človek cítiť ľútosť a premýšľať, že všetko mohlo byť úplne inak. Stačilo sa len na chvíľu zastaviť a nepremýšľať nad tým, čo je pre neho najlepšie.  Ak by  načúval pocitom tejto nemej bytosti, zistil by, že priam kričala o to, aby si aj na ňu našiel čas, aby nezahadzoval ich kamarátstvo, aby nebola na poslednom mieste v jeho rebríčku hodnôt.  Stačilo málo...

Ako som spomínala, je veľké množstvo možností. Ja síce nie som stotožnená s tou, ktorá bola zvolená, ale musím súhlasiť s tým, že pre každého z nás sa v istom momente jedne dvere zatvoria a zároveň sa otvoria nové vráta, do ktorých vkročíme a budeme pokračovať vo svojej ceste. Možno pri tom niekoho stratíme, ale nikde nie je napísané, že nemôžme aj niečo získať. Jeden z nich získa novú rodinu a nových priateľov, bude môcť  pomôcť tam, kde ho potrebujú a ten, ktorý sa tohto priateľstva dobrovoľne vzdal, bude môcť žiť život podľa svojich predstáv.

Dúfam, že sa vám páčili moje slová, ktorými som chcela vyjadriť svoje pocity. Je len na vás aký názor si na to vytvoríte vy, a čo vo vás moje slová zanechali. Zároveň verím, že sa vám páči aj dnešný outfit, kde môžete vidieť dva druhy obuvi.  Môžte mi napísať do komentára či by ste si zvolili tú pohodlnejšiu variantu alebo volíte radšej topánky na opätku.  Ďakujem za každý komentár k outfitu a článku :)