Nikdy som si nemyslela, že budem schopná písať články, ktoré sú od srdca zároveň sú pozitívne. Väčšinou moju dušu, napriek tomu, že som bola šťastná navštevovali pochmúrne melancholické myšlienky a to bol dôvod, prečo som na blog zanevrela. Zimný semester bol pre mňa obdobie, kedy som sa nedokázala vyhnúť preplakaným dňom a nociam. Bola som na pochybách, čo vlastne chcem vo svojom živote robiť ďalej. Pohnúť sa alebo mi vyhovuje môj aktuálny "životný status"? Blogovať alebo sa na to celé vykašľať. Podľa mňa nebolo blogera, ktorý aspoň raz neuvažoval nad niečím takým. Postupom času sa v mojej hlave začalo tvoriť mnoho ďalších otázok, ktoré mohli rozhodnúť o mojej budúcnosti.

  Po Novom roku som si povedala a dosť. Napriek tomu, že toto skúškové bolo pre mňa enormne náročné a moje sebavedomie bolo ušľapané, tak som sa ani neviem ako dokázala postaviť na nohy a pre zmenu sa cítim konečne šťastne. Nemusela som si na to dávať ani žiadne novoročné predsavzatia, lebo viem, že sú zbytočné a určite by som ich nedodržala. 

Avšak dnes môžem povedať, že som šťastná. Veľká miera môjho šťastia stále ostala ukrytá v topánkach a kabelkách, ale to nie je to pravé šťastie. Počas  zlého obdobie, ktoré som počas jesene a zimy prežívala,  som hľadala šťastie na Instagrame. A keď som si hovorila, že budem cvičiť, viac čítať, starať sa lepšie o samú seba či už jedálničkom alebo životným štýlom. Ale prečo? Lebo tak je to na Instagrame top? Lebo fotka vo fitku je viac ako cvičenie v ňom? Lebo ovsená kaša, proteinové jedlá sú momentálne každým druhým receptom na Dnes Jem? V prvom rade som si uvedomila, že nie všetko, čo vidíme na sociálnych sietiach je skutočné. Aj tá najúžasnejšia fitnesska aspoň raz zhreší a dá si ten burger či beauty vlogerka sa aspoň raz za čas nenamaľuje a vlasy zopne len do drdolu.Šťastie nenájdeme ani pri porovnávaní sa s inými. Je to o tom, že každá individuálna osobnosť by mala byť spokojná sama so sebou bez toho, aby sa dívala na druhého človeka so skleslým pohľadom a závisťou len preto, že nie je taká ako niekto iný.

A preto aj keď sú veci, ktoré by som na sebe chcela zmeniť som šťastná. Prestala som sa dívať na to, čo je zlé a začala som sa sústrediť na veci, ktoré mi vykúzlia úsmev na tvári, ktoré ma bavia a na veci ktoré mi vychádzajú. Nehľadím na svoje neúspechy, ale na svoje úspechy. Síce mám svoje plány a sny, ale tie si viem splniť postupne. A keď jeden alebo dva z nich nebudú úspešné? Svet sa určite nezrúti. Vytvorím si nový sen alebo začnem pracovať znova a lepšie na tom, ktorý nevyšiel a krok za krokom sa mu posnažím priblížiť.