Častokrát spomínam na zimy plné snehu a dali sa zniesť aj napriek tomu, že vonku boli mínusové teploty. Zima, ktorá je v posledných rokoch, tú nemám príliš v láske, pretože to čaro bielej sa zjaví len na pár dní a následne sa z toho stane akási hnedá vodnatá konzistencia, ktorej sa snažím vyhnúť oblúkom. No, napriek mojej snahe sa mi to nikdy nedarí. To čaro zimy sa vytráca. Ticho, ktoré ku vám prehovára, kým sa prechádzate po parku. Piskot detí, ktoré sa guľujú z nenazdajky trafia aj vás a neostáva vám nič iné len sa pousmiať a ísť ďalej.
Zima je ročné obdobie, kedy môžete premýšľať. Obdobie, ktoré svojou čistotou pôsobí ako iný svet. Ale kde toto celé čaro zmizlo? Tieto zimy sú pre mňa úplne neznesiteľné. Nevychádzam z domu, každý deň čakám kedy príde jar. Svoju cestu do školy trávim tým, že v mysli nadávam ako len ja nenávidím takéto počasie.
Vôbec si neviem užiť tento druh počasia. Vietor zo sibírskych pláni a dážď z pralesov. Asi tak nejako sa cítim. Chcem si vypustiť moje problémy do tej pravej zimy, aby v nej ostali a zamrzli. Vytriediť myšlienky na negatívne a pozitívne a nechať si len tie pekné. Vrátiť sa do svojich detských čias a postaviť snehuliaka, hodiť sa do snehu a spraviť anjela či riešiť, že mi sneh zapadol za krk.
Spomienky ako som trávila zimu už zostávajú len vo mne. Nasadím si slúchadlá, zavriem oči a pustím si hudbu, ktorá vo mne aspoň kúsok vyvoláva ten pocit zimy. Nevravím o vianočných songoch, ale o hudbe, ktorá vo mne vyvoláva silné pocity a emócie. Melódie, ktorých tóny mi dovolia prefiltrovať to zlé v mojom vnútri.
Ak sa vám článok páčil, budem rada za každý komentár, zdieľanie či subscribe na sociálnych sieťach.